Zvony

Historické poznatky k našim zvonom

26.10.1787
• evanjelici dovolávali sa svojho práva, aby mohli užívať mestské zvony. Žiadosť bola odmietnutá komisiou z Trenčína, odvolali sa do Budína ale márne
1790
• vo farskom archíve sa k tomuto roku nachádza len nejasný zápis, ktorý hovorí o zaobstaraní 93.funtového zvonu, ktorý bol zavesený na drevenom stĺpe ale napokon pukol. Finančný základ pre kúpu mal dať istý Mikuláš Šujanský. V Holubyho histórií zase čítame: Roku 1803, 2. mája vizitoval cirkev superintendent Daniel Crudi. Vtedy bolo duší evanjelických v Púchovskej cirkvi 1525. Zvon mali len jeden, 93funtový, vyrobený 1789 vo Varíne Georgom Knoblochom zvonárom banskobystrickým liaty, a pánom Mikulášom Šujanským a jeho manželkou Máriou Šerečka, cirkvi darovaný.
1832
• ďalším podobným zápiskom, doplneným informáciami z kánonickej vizitácie (1901) je rok 1832, kedy vdova Šujanovská po lazovskom farárovi Maliarikovi testamentárne darovala svoj dom (presný uvedený dátum 6.2.1832). Tento dom potom cirkev predala istému Jurajovi Dilíkovi za 630 zlatých a tieto peniaze použila na zvony.
1851
• 2 zvony zaobstarané za farára Okrutského a dozorcu Ladislava Nozdrovického vo Viedni pre novopostavenú zvonicu, ktorú cirkev postavila pri tolerančnom chráme. Nedostavala sa však na plánovanú výšku, a bola vysoká 8 siah, vrch bol spravený z dreva (približne 15m). V kánonickej vizitácií v roku 1901 sa o zvonoch nachádza informácia: Najvätší (VEĽKÝ) 8 starých centov alebo 4 metr. c. 48 kilo s nápisom: Podte do chrámu, slúžte tam Pánu Bohu na výsosti vnitrní radosti. Horlivosti a príkladnou dobročinnosti církve evanj. a. v. Puchovské k zvelebení siona Božieho nadobudnutý za inšpektora Velk. p. Ladislava Nozdrovicky a kneze Rudolfa Okrutsky. Shotovený od Bartolomeja Raffel C. K. zvonára ve Vidni 1851. STREDNÝ 5 centový alebo 2 metr. c. 80 kilo tažký s popisom: Lidu k probuzení k nábožnosti krestanské, zaopatrený, skrz Bartlomeja Raffel C. K. zvonáre ve Vídni 1851 shotovený. Oba stojá 1240 zl. striebra. V roku 1851 sa zrejme konala oprava tolerančného chrámu, keďže sa v archíve nachádza „rozpočet opravy chrmu“ z tohoto roku.
1882
• Tretí zvon z Budapešti, zaobstaraný za farára Žambokréthyho. V zápise z kánonickej vizitácie 1901 nachádzame: Tretí zvon malý, s hlavou železnou 200 kilov tažky, z čiastky z vyslúžených penazí 140 zl. Zuzanny Janiek, služebnej u Ondreja Adamička kostolníka, z čiastky za starý 50 kilov tažky puknuty a po 90 kr. za kilo predatý a z čiastky dobrovolných obetí u Pozdecha v Pešti za 300 zl. zadovážený. Je systému pozdechovského na nom i malé dieťa zazvoniť môže. Nápis naň složil miestný farár, ktorý nasledovne zneje: Vzbudzuj ze sna, též veď ke spočinku, hlásaj etnú Božích služieb hodinku, volaj do práce, sprovádzaj k hrobu, oznamuj ohna strašlivú dobu. Z pokuramstva? úbohéj služky Zuznanny Janiek a z obetí církve puchovskéj počas uradovania Ludvika Zsambokréthyho ev. farára a dekana puchovského zadovážený a skrz velebn. p. seniora Karola Križan dňa 18-ho listopádu 1882 slavnostne ku poctam B. posvätený. Öntöttek és felszerelték Pozdech József utódai Thury János és Rotsch Imre Budapesten 1882.
1904
• V noci z 15. na 16. júla 1904 vypukol požiar, kedy zhorela strecha i veža chrámu. Požiar zachvátil aj faru. Cirkev zaobstarala nové zvony u Seltenhoferových synov v Šoprone MALÝ a VEĽKÝ. V opise požiaru kostola je o zvonoch uvedené: jeden váži 492 kila a druhy 226 kilo. Stali 2532 koruny a boli dňa 20ho Oktobra 1904 slavnostne zo stanice v sprôvode tunajších paneniek a na štyroch koňoch ku chrámu dovezené – pred oltár položené – tam od domáceho farára Ľud. Zambokréthyho pri návale ľudu aj inovercov slávnostne posvätené a na vežu vytiahnuté – odkial krásne svoje zvuky ku cti a sláve Božej vydavajú.
1908
• Zaobstaraný tretí zvon u Seltenhoferových synov v Šoproni – STREDNÝ, na ktorom je napísaný Žambokérthyho test (viď opis nižšie)
1916
• Malý a veľký zvon boli dňa 29.9.1916 uhorskou armádou za veĺkého náreku púchovských evanjelikov rekvírované. V kostole tak zostal len STREDNÝ zvon.
1923
• V Hradci Králové v dielni Jaroslava Bělohoubeka boli odliate: MALÝ a VEĽKÝ zvon. Objednávka na tieto zvony je podpísaná obchodným zástupcom firmy 25. marca 1923 v Púchove s termínom zavesenia zvonov na vežu do 26.5.2023. 10. apríla píše Jaroslav Bělohoubek na púchovskú faru potvrdenie a požaduje uviesť texty, ktoré majú byť na zvonoch uvedené. Už 15.5.1923 oznamuje Bělohoubek, že zvony sú hotové, a sú na ceste do Púchova. Žiada farára Roya, aby ho telegraficky informoval o doručení zvonov na púchovskú stanicu za účelom vyslania montéra. Tieto zvony sú vo veži chrámu dodnes – popis viď nižie.