V nedeľu 27. septembra sme si na službách Božích pripomenuli osobnosť Juraja Matejku – učiteľa a kantora nášho zboru, pri príležitosti 50. výročia jeho odchodu na večnosť. Služieb Božích sa zúčastnil jeho syn Miloš s rodinou. Tejto pripomienke predchádzala ich návšteva nášho zboru v piatok 25.9., kedy strávili spoločný čas pri rozhovoroch a spomienkach so zborovým farárom Dušanom Cinom a kantorom Martinom Melišíkom. Do nášho zboru priniesli aj pamiatku z pozostalosti Juraja Matejku, historické železá na pečenie oplátok, na ktorých piekol oplátky ako učiteľ spolu so žiakmi evanjelickej školy na Moravskej ulici pre cirkevníkov.
"Ale tí, kteríž jiné vyučují,
stkvíti se budou jako blesk oblohy.Daniel 12,3"
Po nedeľných službách Božích sme ešte spoločne zadržali krátku spomienku na cintoríne a položili sme veniec vďaky a spomienky od cirkevného zboru.
Zaspomínajme si teda na rechtora – učiteľa a kantora – púchovskej cirkvi, ktorý požehnane pôsobil v našom zbore 42 rokov v spomienkach jeho syna Miloša, ktoré pripravil pri 50. výročí otcovho úmrtia.
Juraj Matejka, učiteľ na evanjelickej a.v. ľudovej škole a kantor púchovského cirkevného zboru, sa narodil 16. decembra 1901 v Liptovskom Trnovci. Tu absolvoval aj ľudovú školu, potom meštianku v Liptovskom Mikuláši a napokon učiteľský ústav na Evanjelickom kolégiu v Prešove. Prvé učiteľské miesto zastával od 1. septembra 1921 vo fílii rodného cirkevného zboru v Bobrovčeku, kde pôsobil dva roky. V auguste 1923 bol pozvaný za kantora-učiteľa v Smrečanoch. Tu vyučoval a organoval 5 rokov. 23. augusta 1928 odchádza z Liptova na Považie, súc pozvaný za kantora-učiteľa do Púchova. V septembri 1928 sa oženil s Emíliou rod. Novomestskou zo Skalice. Spoločný život tak začínajú v starej cirkevnej škole na Moravskej ulici. Ich manželstvo bolo požehnané dvoma synmi; Branislavom, ev. a.v. farárom a seniorom tatranského seniorátu a Milošom, ktorý dlhé roky pôsobí ako kantor.
Juraj Matejka bol v púchovskom zbore mimoriadne činný. Založil Združenie ev. mládeže, miešaný spevokol, bol dôverníkom SEJ, v predvianočnom období mal na starosti výstavy kníh Tranoscia, Matice slovenskej, Kalicha. Významnou mierou sa pričinil o výstavbu terajšieho organa, ktorý bol nadobúdaný v neľahkých časoch a napokon posvätený v roku 1953.
Po roku 1945, po poštátnení škôl, učil na štátnej škole, na strednej škole, od školského roka 1951/52 na odbornej učňovskej škole až do dôchodku v roku 1964.
Okrem pedagogickej činnosti pracoval v rôznych osvetových organizáciách, poriadal kurzy samaritánske, ovocinárske, sprostredkovával nákupy ovocných stromčekov roľníkom v celom púchovskom okrese.
Aj v čase násilnej ateizácie navštevoval služby Božie pravidelne, ale kantorské povinnosti musel výrazne obmedziť. V dôchodku zapojil sa s plnou energiou do práce v cirkevnom zbore; opäť sadol za organ, učil náboženstvo na školách v Púchove, v Dohňanoch, Mostišťoch a v Hoštinej.
V nedeľu 30. augusta1970 hral na službách Božích posledný raz. V dňoch, ktoré nasledovali po tejto nedeli, vybral piesne k službám Božím, no už nehral. Od 3. septembra bol totiž hospitalizovaný v ilavskej nemocnici, kde dňa 8. septembra dokončil svoju pozemskú púť.
Posledná rozlúčka sa konala 11. septembra 1970 v púchovskom chráme Božom a na miestnom cintoríne za hojnej účasti cirkevníkov.
