Na začiatku nového obdobia našej služby a života v cirkvi snažíme sa najprv čo najobjektívnejšie zhodnotiť to predchádzajúce obdobie, v tomto prípade rok 2022.
Pre niekoho sa to môže javiť ako vec nepotrebná, zbytočne zaťažujúca. Mnohí členovia cirkevných zborov nejavia záujem o tieto veci a preto ani neprichádzajú na konventy. Už aj to niečo znamená. Ale hodnotenie má svoje opodstatnenie, pretože mám odkrýva s odstupom času naše nedostatky a rezervy, prípadne ukazuje na nové príležitosti, kde môžeme využiť svoj potenciál, svoje nadanie, svoje dary.
Mgr. Dušan Cina
Vypracoval: Mgr. Dušan Cina
Na základe biblického textu: Evanjelium podľa Lukáša 7, 36-50
Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!
NA ÚVOD:
Pán Ježiš v spomínanom príbehu u farizeja Šimona a ženy hriešnice tiež zhodnotil cez ich postoje a konanie ich osobnú vieru. Vtedy to urobil osobne priamo na mieste, dnes nás pozýva k takémuto hodnoteniu cez svoje slovo.
Konfrontácia viery u farizeja a ženy hriešnice nakoniec vyznieva v prospech onej ženy, čo môže byť pre nás prekvapujúce, priam šokujúce. Ale farizej Šimon aj keď pozval Ježiša do svojho domu, urobil to pravdepodobne len z akejsi zdvorilosti, či zvyku. Ježiš pravdepodobne prehovoril v sobotný deň v ich synagóge a tak ho tento farizej pozval k spoločnému obedu. Šimon vie, čo sa sluší a patrí, a tiež to aj urobí. Ale zdá sa, že napriek tomu, že má Ježiša u seba doma, nevie v skutočnosti, koho hostí. Pretože výnimočným hosťom podali pri príchode vodu na umytie nôh, privítali ich bozkom medzi sebou a ponúkli im olej na ošetrenie vysušenej tváre. V Ježišovom prípade to Šimon nepovažuje za potrebné.
Aký veľký protiklad k tej vykričanej žene, ktorá akonáhle sa dozvie, že je Ježiš nablízku, ide za ním. Doslova sa vkradne do farizejovho domu a nesie so sebou to najdrahšie čo má – alabastrovú nádobu veľmi vzácnej a pravdepodobnej aj drahej masti. A bez ohľadu na to, čo si kto o nej myslí, bozkáva mu nohy, umýva svojimi slzami a utiera vlastnými vlasmi. Potom mu natiera nohy tou vzácnou masťou.
Je samozrejmé, že sa táto žena verejne pred všetkými prítomnými kompromituje, že takto verejne priznáva, že má nad čím plakať. Ale jej nezáleží na tom, ako na ňu v tej chvíli hľadia ostatní. Veď jej ide o Ježiša, o odpustenie, o zmierenie s Bohom, o milosť – všetko ostatné je vedľajšie a nepodstatné.
A Pán Ježiš tým, že sa stavia na stranu tejto kajúcej ženy, ukazuje nám na nej vzor správneho prístupu k nemu a k duchovným veciam.
Ona pristupuje k Ježišovi: – s čistou a nefalšovanou láskou
– s úprimným pokánim
– s túžbou odvďačiť sa
Myslím si, že keď toto budeme prežívať v srdci, nikdy nebude pre nás ťažké, nájsť spôsob, ako si nájsť čas pre Ježiša, ako Mu poslúžiť, ako Mu obetovať aj tie najvzácnejšie veci.
1. BOHOSLUŽOBNÝ ŽIVOT A VNÚTROMISIJNÁ PRÁCA
Aj otázka bohoslužobného života v cirkvi stojí a padá na našej osobnej láske k Ježišovi Kristovi. Bola to práve osobná, čistá láska, ktorá viedla ženu k tomu, aby prekonala všetky prekážky i predsudky a doslova sa vkradla do cudzieho domu, len aby mohla byť v blízkosti svojho Spasiteľa. Tam kde je v srdci človeka táto láska, tam nie je problém, prísť na služby Božie, na biblické hodiny ani „v piatok ani vo sviatok“, ani s barlami, či po svadobnej hostine ………….
