Drahí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, drahá Evanjelická cirkev!
Prijmite od nás srdečné pozdravy pri tohtoročnej Pamiatke reformácie, pri jej malom jubileu – 505. výročí Lutherovho pamätného vystúpenia. Stojíme s vďačnosťou a v bázni pred Bohom nad tajomstvom cesty nášho spoločenstva dejinami. Pozývame vás, aby sme sa nechali poučiť a povzbudiť svojou vlastnou minulosťou. Pripomeňme si dianie v reformačnom wittenberskom prostredí pred päťsto rokmi, v roku 1522. Všimnime si tri dôležité udalosti. Veľmi aktuálne nás oslovujú pre náš dnešok!
Prvou je návrat Martina Luthera do Wittenbergu po desiatich mesiacoch jeho exilu na hrade Wartburg, v marci 1522.
V jeho životopisoch nájdeme zmienku, že po návrate „bojoval proti obrazoborectvu“. Čo to znamená? V rodiacom sa evanjelickom prostredí prevládla emócia radikálne svetu vykričať „kým už viac nie sme“, nad pokojným vyznaním „kým v Kristovi sme“. Prejavila sa ničením všetkého, čo sa spájalo s praxou rímskokatolíckej cirkvi. Luther sa proti tomu postavil.
Ani dnes nás neposunie ďalej radikálne a povrchné opakovanie toho, „kým nie sme“. Nepomôže nám kritika iných. Hlavne ak nás tí iní neraz predbiehajú v úprimnosti svojho života, viery, služby a svedectva. Luther by nás zastavil a viedol k pozitívnemu vyznávaniu a dokazovaniu toho, „kým v Kristovi sme“.
Tým sa dostávame k druhej udalosti roku 1522. Luther celý tento rok investoval do poctivého evanjelického kázania o základných princípoch viery a života, fungovania zboru a cirkvi, hodnote slova a sviatostí. Vedel, že obnovený, evanjelický kresťanský život sa nerodí sám od seba. Tvorí ho Duch Svätý. Používa si na to vieroučne zdravé, na Písme založené kázanie a vyučovanie. A tak po piatich rokoch búrlivých vonkajších udalostí sa na jar 1522 začalo sústredené budovanie evanjelickej cirkvi – a to poctivým, systematickým Lutherovým kázaním a vyučovaním.
Nech je toto impulzom pre všetkých ordinovaných, ktorí stoja v službe slova a sviatostí, i pre všetkých neordinovaných, ktorí pomáhajú vo vedení a vyučovaní: nasledujme poctivo biblicky kážuceho Luthera, ktorý vedel, aký obrovský je dosah kázaného slova. Zdokonaľujme sa v duchovnom umení kázania a vyučovania.
A to tretie. V septembri 1522 vyšla tlačou a hneď bola vypredaná Nová zmluva, ktorú Luther preložil do nemčiny počas exilu na Wartburgu. Tento historický čin predznamenal neraz dobrodružnú cestu Písma v nám zrozumiteľných prekladoch aj do evanjelických domácností v Uhorsku. Vznikala evanjelická tradícia písmactva, úcty k Božiemu slovu.
Evanjelikovi teda jeho vlastná tradícia vkladá do rúk Božie slovo, aby ho používal, poznal, žil z neho a s ním. Ono sa má nie iba proklamatívne, ale skutočne stať „prameňom viery a pravidlom života“. Sústreďme svoj čas na to, aby sa čítanie Písma, zvlášť Novej zmluvy, spojené s modlitbou, stalo súčasťou nášho života a osobnej zbožnosti. Toto je evanjelické!
Prosíme, prijmite tieto tri praktické odkazy z minulosti do našej prítomnosti: svoje evanjelictvo žime a deklarujme vždy pozitívne – sústreďme sa na poctivo kázané a poctivo prijímané Božie slovo – venujme čas a budujme svoju osobnú zbožnosť cez čítanie Písma, spojenú s modlitbou.
Požehnanú Pamiatku reformácie 2022 a staré dobré uistenie, že „slovo Božie je živé a mocné“ (Žid 4, 12), každému osobne i celej našej milovanej komunite, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, želajú v Pánovi bratia
Ivan Eľko
generálny biskup ECAV
Ján Hroboň
biskup ZD ECAV
Peter Mihoč
biskup VD ECAV
Ivan Eľko
generálny biskup ECAV
Ján Hroboň
biskup ZD ECAV
Peter Mihoč
biskup VD ECAV